Otázky a odpovede

Dobrý deň,

odporúčame najskôr zaslať dlžníkovi doporučene poštou predžalobnú výzvu. Hoci takáto výzva nie je zákonom povinná, v praxi často motivuje dlžníka k úhrade dlhu a zároveň preukazuje súdu, že ste sa pokúsili riešiť vec mimosúdne. Vo výzve stanovte primeranú lehotu na zaplatenie a ako prílohu priložte faktúru, prípadne ďalšie relevantné podklady.

Ak predžalobná výzva nepomôže, odporúčame podať návrh na vydanie platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o upomínacom konaní“). Návrh sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom určeného elektronického formulára a musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Všetky listiny a vyhlásenia, ktoré sa k návrhu pripájajú, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom. Návrh musí obsahovať aj ďalšie zákonom predpísané náležitosti podľa ust. § 4 zákona o upomínacom konaní. Po splnení podmienok súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní.

V platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Ak žalovaný podá odpor, vec sa následne dostáva do konania podľa Civilného sporového poriadku.

Podávanie klasickej žaloby na začiatku v tomto prípade neodporúčame – efektívnejším a rýchlejším postupom je najprv predžalobná výzva a následne upomínacie konanie.

Dobrý deň,

podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) je právnická osoba v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti vtedy, ak nie je schopná plniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi po dobu 90 dní po lehote splatnosti. Z ust. § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie

konkurzu do 30 dní odo dňa, keď sa o svojom úpadku dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť mohol, pričom túto povinnosť má aj jej štatutárny orgán. Zároveň podľa ust. §11a platí, že osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu zodpovedá veriteľom za škodu spôsobenú tým, že túto povinnosť porušila.

V praxi to znamená, že ak má Vaša spoločnosť viac záväzkov po lehote splatnosti, ktoré nie ste schopný uhradiť dlhšie obdobie, je veľmi pravdepodobné, že sa už nachádzate v stave úpadku. Ako konateľ máte zákonnú povinnosť bezodkladne posúdiť splnenie podmienok úpadku a v prípade ich naplnenia podať návrh na konkurz do 30 dní. Ak by ste tak neurobili, vystavujete sa riziku zákonnej zmluvnej pokuty a aj osobnej zodpovednosti za škodu spôsobenú veriteľom.

Dobrý deň,

Platobný rozkaz a odpor proti nemu upravujú ust. § 265 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) a zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o upomínacom konaní“), najmä ust. § 11 tohto zákona. Ak Vám bol doručený platobný rozkaz, máte na podanie odporu len 15 dní od jeho doručenia, inak sa platobný rozkaz stane právoplatným rozsudkom, proti ktorému sa už brániť riadnymi opravnými prostriedkami nedá. Odpor musí byť podaný včas a musí byť vecne odôvodnený. To znamená, že v ňom musíte opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opierate svoju obranu proti uplatnenému nároku – napríklad to, že ide o starú pohľadávku, ktorá môže byť premlčaná, že žalobca požaduje neprimerane vysoké úroky a poplatky, že ste časť dlhu uhradili, prípadne že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky typické pre nebankové pôžičky. K odporu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa odvolávate, alebo aspoň označiť dôkazy, ktoré viete predložiť. Ak odpor podáte včas a obsahuje vecné odôvodnenie, platobný rozkaz sa v celom rozsahu zruší a súd nariadi pojednávanie, kde sa vec bude riešiť od začiatku. Pri spotrebiteľských sporoch zákon výslovne uvádza, že súd posudzuje odôvodnenie miernejšie, takže aj stručné, ale podstatné dôvody môžu postačovať. Odpor adresujte súdu, ktorý platobný rozkaz vydal, uveďte označenie súdu a spisovú značku, svoje údaje, názov podania „Odpor proti platobnému rozkazu“, popis Vašej obrany, zoznam dôkazov a návrh, aby súd žalobu zamietol, a podanie podpíšte – musí obsahovať náležitosti podania podľa ust. § 127 CSP a nasledujúcich.

Dobrý deň,

ak otec Vášho dieťaťa dlhodobo neplatí výživné, máte k dispozícii viacero právnych možností, ktoré môžete využiť okamžite. Keďže už existuje právoplatné súdne rozhodnutie, podľa ktorého má mesačne platiť 150 eur (tzv. exekučný titul), môžete priamo podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 48 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „exekučný poriadok“). Nie je potrebné žiadať nový rozsudok ani opakovať súdne konanie. Autorizovaný návrh na vykonanie exekúcie spolu s listinami, ktoré je k nemu potrebné pripojiť sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí obsahovať náležitosti uvedené v ust. § 48 exekučného poriadku. Následne bude vec pridelená exekútorovi, ktorý môže dlžníkovi siahať na príjmy, bankové účty, majetok alebo použiť iné zákonné opatrenia. Pri výživnom je výhodou aj to, že ide o prednostnú pohľadávku, takže exekútor ju uprednostňuje pred inými dlhmi.

Okrem exekúcie prichádza do úvahy aj trestnoprávna zodpovednosť. Neplatenie výživného môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa ust. § 207 zákona č. 300/2002 Z. z. Trestného zákona, ak povinná osoba výživné neplatí dlhšie než dva mesiace v období dvoch rokov. V takom prípade môžete podať trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre.

Odporúča sa preto bezodkladne podať návrh na vykonanie exekúcie a zároveň zvážiť trestné oznámenie, ak neplatenie trvá dlhšie.

Dobrý deň,

na základe ust. § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú obaja rodičia povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami a každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu (30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa), pričom súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliada aj na osobnú starostlivosť rodičov o dieťa.

Ak matka podáva návrh na zvýšenie výživného, musí preukázať, že jej výdavky na dieťa sa skutočne zvýšili. Vy ako rodič môžete predložiť dôkazy, že Vaše príjmy sa znížili a nie ste schopný platiť vyššiu sumu. Pri rozhodovaní súd hodnotí aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a zohľadňuje zmeny oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, ale neprehodnocuje právoplatné predchádzajúce rozhodnutia. Tento princíp potvrdil aj Krajský súd Žilina v rozhodnutí 10CoP/92/2020 zo 23.1.2014, ktorý zdôrazňuje, že pri konaní o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti je prioritné posúdenie zmeny pomerov. Vaša obrana má byť podložená konkrétnymi dokladmi, napríklad potvrdeniami o príjme alebo inými relevantnými listinami, a matka musí naopak doložiť zvýšené náklady na dieťa. Na základe toho súd určí, či je zvýšenie výživného opodstatnené a v akom rozsahu.

Dobrý deň,

návrh na rozvod manželstva sa podáva podľa ust. § 92 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku na súd v obvode, kde mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v tomto obvode má bydlisko aspoň jeden z nich. Váš prípad spadá pravdepodobne pod Okresný súd Trnava, keďže tam ste mali posledné spoločné bývanie a stále tam máte bydlisko vy ako navrhovateľ.

Návrh je možné podať poštou na adresu súdu, osobne priamo na podateľni súdu, alebo elektronicky návrhu cez e-podateľňu na portáli Slovensko.sk, pričom elektronický návrh musí byť podpísaný elektronickým podpisom. Súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod je 100 eur podľa zákona o súdnych poplatkoch.

Dobrý deň,

pri rozvode rodičov maloletých detí zákon neumožňuje, aby súd najskôr rozviedol manželstvo a až potom riešil starostlivosť o deti. Podľa ust. § 24 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o rodine“) musí súd už v samotnom rozhodnutí o rozvode upraviť výkon rodičovských práv a povinností – zverenie detí, zastupovanie, správu majetku aj výživné. Podľa ods. 4 daného ustanovenia možno súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nahradiť dohodou rodičov, ktorá však musí byť súdom schválená, inak nie je vykonateľná.

Podľa § 25 sa rodičia môžu dohodnúť aj na úprave styku pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda sa stáva súčasťou rozsudku. Ak k dohode nedôjde, styk upraví súd, pokiaľ rodičia nepožiadajú, aby ho neupravoval.

Z toho vyplýva, že rozvod a úprava pomerov k maloletým deťom musia byť vždy vyriešené v jednom konaní a v jednom rozhodnutí. Ak sa však rodičia vedia na výkone práv a povinností a na styku s deťmi dohodnúť, môžu súdu predložiť svoju dohodu a súd ju schváli ako súčasť rozsudku o rozvode v prípade, že dohoda spĺňa zákonné požiadavky.

Dobrý deň,

ak nesúhlasíte s vymáhanou pohľadávkou, môžete sa proti exekúcii brániť návrhom na zastavenie exekúcie, nie námietkami. Podľa ust. § 61k zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „exekučný poriadok“) uvádza nasledovné dôvody, pre ktoré súd zastaví exekúciu: 1. ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, 2. ak bol exekučný titul zrušený, 3. ak existuje dôvod, pre ktorý je výkon cudzieho titulu neprípustný, alebo 4. ak sú tu iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti titulu. Povinný môže z týchto dôvodov podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na jej zastavenie. Návrh sa podáva u exekútora, musí byť riadne odôvodnený a musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré možno uplatniť ku dňu jeho podania. Takýto návrh má odkladný účinok, takže exekúcia sa do rozhodnutia o tomto návrhu nevykonáva.

Ak návrh podáte neskôr, môžete namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli až po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom tieto neskoršie návrhy už nemajú odkladný účinok.

„Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“)). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) musí obsahovať skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená (skutkové tvrdenia). Je, samozrejme, vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností, keďže dôkazné bremeno zaťažuje povinného.“ – Exekučný poriadok, komentár, Števček – Kotrecová – Tomašovič – Molnár a kol., C. H. Beck, 2018

Z uvedeného vyplýva, že na to, aby exekúcia neprebehla, musíte do 15 dní podať riadne odôvodnený návrh na jej zastavenie spolu s označením dôkazov, ktoré Vaše tvrdenia podporujú.

Dobrý deň,

elektronické podanie je možné realizovať online cez portál slovensko.sk alebo cez Portál elektronických služieb katastra nehnuteľností. Postup je podobný ako pri osobnom podaní: vyplníte elektronický formulár s údajmi o navrhovateľovi, nehnuteľnosti a právach k nej, priložíte vkladovú listinu (napríklad kúpnu alebo darovaciu zmluvu), podpíšete ju kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo elektronickou pečaťou a priložíte ďalšie prílohy, ktoré musia byť elektronicky podpísané a opatrené

časovou pečiatkou. V prípade, že máte prílohy len v papierovej forme, musíte požiadať oprávnené osoby (notára, advokáta alebo exekútora) o ich prevod do elektronickej podoby.

Návrh musí obsahovať náležitosti uvedené v ust. §24 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Súčasťou návrhu sú aj prílohy, medzi ktoré patria dve vyhotovenia zmluvy, listina potvrdzujúca právo k nehnuteľnosti (napr. osvedčenie o dedičstve), identifikácia parciel, geometrický plán pri zriadení vecného bremena alebo zmene parciel, doklad o zaplatení správneho poplatku a prípadné ďalšie doklady podľa typu právneho úkonu. Ak niekoho zastupuje splnomocnenec, treba priložiť splnomocnenie s úradne overeným podpisom.

Výhodou elektronického podania je pohodlie, rýchlosť a jednoduchšie sledovanie stavu podania, pričom aj správne poplatky sú pri elektronickom podaní polovičné oproti papierovému podaniu (papierové podanie 100,- eur, elektronické podanie 50,- eur).

Lehota na rozhodnutie katastrálneho úradu je štandardne 30 dní, v zrýchlenom konaní 15 dní a pri zmluvách vyhotovených vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaných advokátom 20 dní. Ak návrh alebo jeho prílohy nemajú predpísané náležitosti, úrad konanie preruší a vyzve na ich doplnenie, obvykle v lehote 30 dní. Po riadnom podaní úrad povolí vklad do katastra a vydá rozhodnutie, ktoré nadobúda právoplatnosť dňom vydania. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu nie je možné podať odvolanie.

Dobrý deň,

ak plánujete previesť byt na svojho dospelého syna, a nejde Vám o výšku odplaty, výhodnejšie a jednoduchšie sa javí uzavretie darovacej zmluvy.

Darovacia zmluva predstavuje bezodplatný prevod vlastníckeho práva, takže Váš syn za byt nebude platiť žiadnu protihodnotu. Darovanie je podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. zákona o dani z príjmov oslobodené od dane z príjmu. Poplatky za vklad vlastníckeho práva do katastra sú rovnaké ako pri kúpnej zmluve, pričom pri elektronickom podaní sú nižšie (100,- eur papierové podanie, 50,- eur elektronické). Rovnako treba mať na pamäti, že v prípade darovania nehnuteľnosti je potrebné zmluvu uzavrieť v písomnej forme.

Odporúčame Vám aj zváženie zriadenia vecného bremena k nehnuteľnosti.

Dobrý deň,

áno, počas skúšobnej doby môžete ukončiť pracovný pomer ihneď bez udania dôvodu. Podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej ako „zákonník práce“). môže zamestnanec aj zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Ukončenie sa vykonáva písomnou formou. Podľa ust. § 72 ods. 2 zákonníka práce sa písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Nie je potrebné uvádzať dôvod ukončenia, pokiaľ nejde o špeciálne prípady upravené zákonom (napr. tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiaca žena alebo muž na otcovskej dovolenke) – to ale platí pre zamestnávateľa.

Pre istotu odporúčame oznámenie doručiť osobne s potvrdením o prijatí alebo poslať doručením doporučeným listom, aby ste mali doklad o doručení a termíne začiatku trojdňovej lehoty.

Dobrý deň,

ak Vám zamestnávateľ neuhradil mzdu za vykonanú prácu, ide o závažné porušenie Vašich práv ako zamestnanca. Podľa ust. § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej ako „zákonník práce“) je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pokiaľ sa v pracovnej alebo kolektívnej zmluve nedohodlo inak. Ak mzda nebola vyplatená, odporúčame nasledovný postup:

1. Najprv je vhodné vyzvať zamestnávateľa písomne, napr. doporučeným listom, na vyplatenie mzdy v určenej lehote.

2. Ak mzda aj napriek tomu nebola vyplatená, odporúča sa zaslať predžalobnú výzvu s upozornením na následky nevyplatenia mzdy, ako je podanie trestného oznámenia, návrhu na platobný rozkaz alebo podnetu na príslušný inšpektorát práce.

3. Ak zamestnávateľ ani po predžalobnej výzve mzdu nevyplatí, môžete podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy podľa ust. § 214 zákona č. 300/2002 Z. z. Trestného zákona a zároveň návrh na súd na vydanie platobného rozkazu podľa ust. § 265 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Zamestnanec zároveň právo podať podnet na inšpektorát práce, ktorý môže preveriť zamestnávateľa a upozorniť ho na povinnosť vyplatiť mzdu, avšak inšpektorát mzdu sám nevymáha.

Zároveň podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) zákonníka práce môže zamestnanec v takomto prípade okamžite skončiť pracovný pomer. Lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru je jeden mesiac odo dňa, keď sa zamestnanec o nevyplatení mzdy dozvedel. Zamestnanec, ktorý pracovný pomer okamžite

skončí, má nárok na náhradu mzdy vo výške svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Postup je teda nasledovný: najprv doručiť zamestnávateľovi výzvu na zaplatenie mzdy, potom prípadne predžalobnú výzvu, a ak mzda stále nepríde, podať okamžité skončenie pracovného pomeru spolu s prípadným podaním žaloby alebo platobného rozkazu na súd. Všetky kroky je vhodné dôkladne zdokumentovať, aby ste mali dôkazy pre prípadné súdne konanie.

Tieto informácie sú prístupné aj na webovom sídle Inšpektorátu práce SR.